Barcelona

Pred dvoma rokmi som sa vydal na svoju prvú cestu do Španielska. Teda Katalánska, aby som neurazil hrdosť mnohých, najmä tých starších Barcelončanov. Išiel som do neznámeho sveta, ktorý sa mi však stal druhým domovom, spoznal som srdečných ľudí a najmä super kamarátov.

Býval som na byte spolu s Mexičanom, Taliankou, Francúzkou a Nemcom. Každý deň som sa učil nové a nové slovíčka, každý deň som na sebe badal ako hovorím lepšie a lepšie. Hneď od prvých dní som začal spoznávať krásy mesta. La Fuente Mágica de Montjüic, a hlavne dvakrát do týždňa, keď v noci hýri farbami je niečo neuveriteľne krásne. Barri Gótic, stará gotická štvrť mesta spolu s katedrálou a blízkou pešou pasážou La Rambla a námestím Plaça Catalunya tvoria centrum najkrajšieho mesta, aké som kedy videl.

Montjuic.

Samozrejme, Barcelona toho ponúka oveľa viac. Takmer povinnosť je navštíviť večné stavenisko Antoniho Gauího, Sagradu Famíliu. Gaudího vplyv je viditeľný v celom meste, no jedno miesto je krajšie ako všetky ostatné – Parc Güell. Hoci moje srdce patrí večnému rivalovi modročervných, Realu Madrid, Nou Camp je krásny.

La Sagrada Familia.

Barcelona, to nie sú len pamiatky, sú to aj pláže, slnko, piesok a samozrejme vreckári. Ak sa do Barcelony chystáte na dlhšie obdobie, je lepšie rátať so „stratou“ peňaženky, foťáku alebo mobilu. Bandy zlodejov sú výborne organizované a využijú každú možnosť ako si privyrobiť. Toto je však jediná škvrka na inak krásnom obraze, ktorý som si o meste a jeho ľuďoch vytvoril.

Mesto žije 24/7 a najlepšie možnosti prepravy vo dne a v noci ponúka verejnú doprava. Hustá sieť a najmä čisté priestory metra a prímestských vlakov RENFE sú pre Slovensko príkladom, ako dokáže verejná preprava fungovať. No a ako najlepšie sa dostať na diskotéku na druhý koniec mesta? Predsa metrom! Apropo, nočný život. Pre Slováka je spočiatku zvláštne, že na diskotéku sa ide najskôr o 2 v noci a skôr ako o 6 sa domov nejde. No na dobré sa rýchlo zvyká  -)

Posledný odstavec by som rád venoval kamarátom, ktorých som si tam našiel. Neboli to len ľudia z bytu, ale aj Španieli. Chodili sme spolu von, oslavovali narodeniny, úspešne zvládnuté skúšky a samozrejme aj postupné odchody nás, cudzincov. Keď som sa do Barcelony po trištvrte roku vrátil, nemohol som od nich očakávať srdečnejšie privítanie. Najmä vďaka nim sa moja španielčina zlepšila natoľko, že som ďalej mohol úspešne zvládnuť Erasmus po španielsky, tak isto, ako ostatní Latinos. Barcelona navždy ostane v mojom srdci.  

- Roland -